Jedlo pre mňa nikdy nebolo len výživou. Ako vysoko citlivé dieťa som si už na základnej škole zapisovala do tela, že „jedlo je láska, jedlo je úľava“. V napätí, v strese, v samote – jedlo ma vždy podržalo. Až neskôr som pochopila, že to nebola náhoda, ale naučený spôsob prežívania emócií.

Na strednej škole prišli prvé diéty, tabletky na chudnutie a objav: „dá sa to ovládať.“ Schudla som, dostala obdiv – a naučila sa, že výzor = hodnota. Na vysokej škole sa roztočil klasický cyklus: stres, prejedanie, výčitky, diéty, začiatky, konce, sebanátlak. Jedlo sa stalo únikom aj spôsobom, ako sa trestať.

Keď som neskôr žila a pracovala v zahraničí, prišli ešte silnejšie emócie – neistota, odpojenie, únava. A opäť... jedlo. Prešla som si extrémami – od bielkovinových diét až po emočné nájazdy na chladničku. Schudla som. Pribrala. A stále som nebola spokojná.

Až koučing, sebarozvoj a hlboká práca so sebou mi otvorili oči: Toto nikdy nebolo o jedle. Jedlo mi len pomáhalo zvládnuť to, čo som v sebe nevedela inak spracovať.

Dnes viem, že z bludného kruhu emocionálneho jedenia sa dá vystúpiť – nie cez diétu, ale cez porozumenie, láskavosť a vedomé spojenie so sebou. A práve touto cestou dnes sprevádzam aj iné ženy.

Moja práca stojí na celostnom (holistickom) prístupe. Absolvovala som viaceré sebarozvojové výcviky a programy zamerané na:

· vedomé a intuitívne stravovanie

· psychohygienu, emočnú reguláciu a telesné vnímanie

· spirituálne aj mentálne nástroje k uzdraveniu vzťahu k sebe

· jogu smiechu a prácu s ľahkosťou, radosťou a uvoľnením

Vzdelávanie je pre mňa neustály proces – neustále sa rozvíjam, aby som vedela pracovať s človekom ako celkom, nielen s jedným problémom.

A čo je najdôležitejšie?

Nesprevádzam len z kníh, ale z vlastnej skúsenosti. Viem, ako chutí únik do jedla, aj aké náročné je sa z toho vymotať. Dnes viem, že uzdravenie je možné – nie cez tlak, ale cez prijatie, dôveru a láskavé návraty k sebe.