Keď som sa opäť otupila jedlom, prišlo vo mne jasné rozhodnutie:
„Ja na to prídem.“
Nevedela som, koho sa opýtať ani kde presne hľadať. Vedela som však, že nechcem iba lepšie kontrolovať jedlo. Chcela som pochopiť, prečo po ňom siaham, aj keď nie som hladná.
Myslela som si, že mi chýba disciplína
Jedlo pre mňa nebolo iba o hlade.
Prinášalo mi úľavu v napätí, strese či samote. Pomáhalo mi na chvíľu vypnúť, stíšiť vnútorný tlak a necítiť to, čo bolo príliš silné.
Neskôr sa pridala kontrola a presvedčenie, že moja hodnota súvisí s výzorom, výkonom a schopnosťou všetko zvládnuť.
Vznikol známy cyklus:
stres – prejedanie – výčitky – nový začiatok.
Navonok som fungovala. Vo vnútri som bola vyčerpaná.
Veľa som čítala, premýšľala a analyzovala. Hľadala som správny spôsob stravovania, lepší plán a ďalšie pravidlo, ktoré by ma konečne „opravilo“.
Postupne som si však začala všímať aj svoje ďalšie úniky – prílišné premýšľanie, kontrolovanie, neustále fungovanie, skrolovanie či odpojenie od tela.
Za nimi často nebola slabosť. Bola tam únava, smútok, hnev, samota, potreba bezpečia alebo túžba aspoň na chvíľu nič nemusieť.
Pochopila som, že emočné jedenie nebolo mojím nepriateľom. Bolo spôsobom, akým si moje telo a nervový systém hľadali úľavu.
Jedlo pre mňa nebolo iba
o hlade.
Prinášalo mi úľavu
v napätí, strese či samote. Pomáhalo mi na chvíľu vypnúť, stíšiť vnútorný tlak a necítiť to,
čo bolo príliš silné.
Neskôr sa pridala kontrola
a presvedčenie, že moja hodnota súvisí s výzorom, výkonom
a schopnosťou všetko zvládnuť.
Vznikol známy cyklus:
stres – prejedanie – výčitky – nový začiatok.
Navonok som fungovala. Vo vnútri som bola vyčerpaná.
Veľa som čítala, premýšľala
a analyzovala. Hľadala som správny spôsob stravovania, lepší plán
a ďalšie pravidlo, ktoré by ma konečne „opravilo“.
Postupne som si však začala všímať aj svoje ďalšie úniky – prílišné premýšľanie, kontrolovanie, neustále fungovanie, skrolovanie či odpojenie od tela.
Za nimi často nebola slabosť. Bola tam únava, smútok, hnev, samota, potreba bezpečia alebo túžba aspoň na chvíľu nič nemusieť.
Pochopila som, že emočné jedenie nebolo mojím nepriateľom. Bolo spôsobom, akým si moje telo a nervový systém hľadali úľavu.
Zmena prišla cez porozumenie